Radi si čítate rozhovory s múdrymi ľuďmi? Ja tiež. Keď s nami verejne hovorí šéf všetkých našich rektorov, človek by čakal, že 1.) zažije intelektuálnu „nedeľnú kázeň“, o ktorej sa bude týždne diskutovať; 2.) že prinesie hodnotné podnety, položí znepokojujúce dôležité otázky a možno aj utrasie obraz o prioritách v univerzitnom prostredí.
Ten náš spolovice naplnil to prvé – že sa o jeho „nedeľnej kázni“ bude týždne diskutovať. Preto, že sa mu nielen nevydarila, ale akoby bola vypovedaná ústami jeho nepriateľa. Až sa spolu s diskutérmi pýtam, myslel to vážne? ( http://www.sme.sk/c/6494738/rektor-vozar-odoberat-sporne-tituly-nema-zmysel.html)
Vydal svedectvo o mentálnej, etickej a intelektuálnej biede slovenského vysokého školstva, alebo len tak vykecával? S ľahkosťou a iritujúcou ľahostajnosťou bez náznakov potreby vlastného názoru reagovať na zložité problémy vysokého školstva môže hocikto nekompetentný, bez zodpovednosti, len pri všetkej úcte nie rektor, nie reprezentant všetkých našich rektorov. Bučiaci boľševizmus, pokrytectvo, arogancia a ľahostajnosť nemajú mať miesto medzi intelektuálnou elitou akéhokoľvek vyspelého štátu. Tá servilnosť, alibizmus, cynizmus, nekultúrnosť a prezentácia pripravenosti prijať len tie názory, ktoré schváli „pán minister“ a „pán premiér“ až zabolela. Ak je toto nastavenie našej akademickej vrchnosti, aké je to na nižších stupňoch?
Červené plátno nastavil pán profesor všetkým tým desiatkam tisícov absolventov slovenských univerzít, ktorí si svoje tituly poctivo vydreli a čestne vyslúžili štúdiom podľa pravidiel. Na otázku redaktorky: „A čo riešenie, že by školy spätne odoberali tituly, ak sa ukáže, že daný človek nesplnil to, čo mal?“ náš rektor rektorov odpovie: „Nie som zástancom odoberania titulov. Je to mediálne príťažlivé, je to taký pach po krvi, ambícia poďme už konečne urobiť poriadok. Pripúšťam odoberanie diplomov v prípade veľkého profesionálneho zlyhania, napríklad v prípade lekárov. Ak pochybenie už presahuje hranice etiky. Ak by mu bol odobraný diplom, už by nemohol vykonávať prax. Ale zahlcovať dnes súdy alebo školy rozhodnutiami, či odobrať, alebo ponechať titul, to nemá zmysel.“
Takže tak? Vážne? Spomeňme si na českú aféru s podozrivými titulmi univerzity v Plzni a na to, ako radikálne sa k tomu Česi postavili. Vážne by sa odoberanie titulov malo týkať len lekárov pri profesionálnom zlyhaní? To nemôžete myslieť vážne pán profesor! Ak niekto nadobudol titul, ktorý mu umožní získať kvalifikáciu, vyššiu spoločenskú prestíž a životnú úroveň za iných podmienok, ako všetci ostatní, to predsa nemôže byť normálne a prijateľné. Tá odpoveď až mrazí! Vraj nemá zmysel zahlcovať súdy rozhodnutiami, či odobrať alebo ponechať titul! To sa má verejnosť naozaj tváriť, že je v poriadku, ak politik pochybne získa svoj akademický titul a diplom? Politik, ktorý spravuje verejné veci a zodpovedá sa občanom? Ak podvádzal s nadobudnutím diplomu a titulu, nečestne súťažil v takej vznešenej sfére ako je vzdelanie, prečo mu máme veriť, že vo verejných veciach bude robiť všetko v záujme nás všetkých? Ak si s tým nevedia a nechcú dať rady naše vysoké školy, tak potom nech rozhodujú súdy.
Ospravedlňovanie nepoctivo nadobudnutého titulu „lebo je to politik“ je neospravedlniteľné. Akým - takým ospravedlnením by bolo, ak by sa pán Vozár vzdal funkcie prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie a rektora univerzity. Aby sme si nemysleli, že sú všetci pripravení bagatelizovať podvody s titulmi.