Jeden z najzaujímavejších predvolebných mítingov hnutia 99% - občiansky hlas bol vo februári v Michalovciach. V mraze prišli desiatky ľudí s nami hovoriť, čo ich najviac trápi a čo chcú. Ľudia v strednom veku, mladší, ale aj dôchodcovia. Bolo to nezabudnuteľné, všetko, o čom sme s ľuďmi rozprávali, dávalo zmysel nášmu politickému snaženiu.
Pred týždňom som sa stretla s kamarátkou z Michaloviec, ktorá ten míting organizovala – odvážnou energickou ženou, čo má životné i politické skúsenosti a odvahu ísť na ulicu brániť práva iných. Inšpirujúca žena, čo má vôľu a energiu ísť demonštrovať s robotníčkami, ktoré zo dňa na deň prišli o svoju prácu a taliansky zamestnávateľ ich nechal na ulici dlhujúc im trojmesačné výplaty a odstupné. Áno, vieme - premiér urobil frajera a obratom sľúbil podporu zo svojho fondu. Fabriku nevytopila voda, ani nezhorela. Človek by si myslel, že tento fond je určený pre mimoriadne udalosti, nie pre nápravu plánovaných únikov zahraničných investorov.
S kamarátkou sme hovorili o udalostiach v Michalovciach a beznádeji tých robotníčok. O neschopnosti odborárov skutočne im pomôcť a o prísľuboch štátneho tajomníka nemenovaného rezortu, ako im vláda pomôže aj tým, že príde zasadnúť do Michaloviec. Dnes je ten slávny deň! Fotografia z nadšeného uvítania pánov prevelebných dôchodcami v Michalovciach už svieti v médiách. Ej, ako sa pripravili! Myslím obe strany – vítaných aj vítajúcich. Viete, pre našich ľudí na Východe je ozaj sviatkom, keď príde vrchnosť a ešte väčším, keď príde v čase takej pohromy, ako sa stala tým robotníčkam.
Zahraničný investor sa iste tešil podpore štátu, veď vytvoril desiatky nových pracovných miest, čo na tom, že za minimálnu mzdu, na ktorú mu štát, teda my všetci, štedro prispel. No ale na tej fotke z uvítania vlády nie sú vyhodené robotníčky, ale usmievaví dôchodcovia. Prečo asi? Čo za dengľavý politický marketing je v tom výbere? Alebo je to len perverzný kalkul, čo bude vyzerať sociálnejšie? Dôchodcovia, síce živoriaci z nízkych dôchodkov alebo prepustené robotníčky? Treba tých, čo sa usmievajú!
Ak by som bola prepustená robotníčka, ktorej nebola vyplatená trojmesačná mzda, nemám žiadne odstupné a vyhliadku, že z garančného fondu uvidím svoje výplaty najskôr o pár týždňov, neusmievala by som sa na nikoho. A už vôbec nie na premiéra tejto krajiny! Nevítala by som vládu, ktorá len kecá o následkoch vysokej nezamestnanosti, ale nevie ju nijako riešiť. Žiadala by som novú prácu za slušnú mzdu. A nepočúvala by som táranie o tom, ako sú páni prevelební na mojej strane. Lebo nie sú. Ak by boli, štátne inštitúcie, ovládané ich nominantmi, ktoré mali moc, štruktúry a čas, by už dávno boli konali a nedopustili tento stav.
Nechcem sa pozerať na uvítací výbor usmievavých dôchodcov, chcem vidieť ľudí, ktorí pracujú, alebo sú vo veku, kedy by pracovať mali, ale nemajú kde. Chcem vidieť prepustené robotníčky a stovky žien z okresu, ktoré chodia do Rakúska opatrovať tamojších dôchodcov, aby uživili celú svoju rodinu. Chcem vidieť ich výraz, nie úsmevy ľudí v nádeji na trojeurové zvýšenie biednej almužny. Tak si počkajme na reportáže, snáď uvidíme a hlavne počujeme, čo si prepustené michalovské ženy myslia o podpore štátu. Pre zahraničných investorov a pre seba samé.